Informácie pre ekologických prevádzkovateľov:
- Prevádzkovatelia ekologickej poľnohospodárskej výroby v súlade s ods. 3 čl. 9 nariadenia (EÚ) 2018/848 môžu používať iba produkty a látky povolené v ekologickej poľnohospodárskej výrobe (ďalej „EPV“). Zoznam prípravkov na ochranu rastlín, pomocných prípravkov a základných látok povolených v EPV spolu s mimoriadnymi výnimkami je zverejnený na webovom sídle ÚKSÚP Zoznam prípravkov na ochranu rastlín povolených v ekologickej poľnohospodárskej výrobe | ÚKSÚP
- Vo vinohrade, ktorý sa nachádza v zamorenej zóne alebo nárazníkovej zóne vyhlásenej karantény zlatého žltnutia viniča príslušným okresným úradom na podnet ÚKSÚP Verejné vyhlášky | ÚKSÚP, prevádzkovateľovi EPV vzniká povinnosť dodržať nariadené opatrenia a teda aj ošetrenie prípravkom na ochranu rastlín, ktorý nie je povolený na použitie v EPV.
- Použitie nepovoleného prípravku na ochranu rastlín v EPV musí prevádzkovateľ neodkladne nahlásiť inšpekčnej organizácii, s ktorou má uzatvorenú zmluvu a tiež na ÚKSÚP Odbor ekologickej poľnohospodárskej výroby. Ďalej je potrebné, aby prevádzkovateľ EPV, ak je prijímateľom platieb, informoval Pôdohospodársku platobnú agentúru o pôsobení „vyššej moci“.
- Odbor ekologickej poľnohospodárskej výroby ÚKSÚP stanoví nové obdobie konverzie na pôdnych dieloch registrovaných v EPV, ktoré boli ošetrené nepovolenou látkou. Pri nariadenom použití nepovoleného prípravku na ochranu rastlín v EPV, ÚKSÚP nezačne voči prevádzkovateľovi EPV správne konanie vo veci uloženia pokuty.
Zdroj: Fytoplazma žltnutia viniča | ÚKSÚP
Vinica v EZ
Použitie nepovoleného prípravku na ochranu rastlín v EPV musí prevádzkovateľ neodkladne nahlásiť inšpekčnej organizácii na info@biokont.sk alebo info@biokont.cz.
Nahlasovanie podozrení z výskytu
V prípade podozrenia na výskyt tohto škodcu je nevyhnutné kontaktovať ÚKSÚP (oblasti, kde nie je karanténne opatrenia), a to telefonicky na telefónnom čísle 02/59 88 03 45, e-mailom na ochrana@uksup.sk alebo písomne na adresu:
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave
Odbor ochrany rastlín
Matúškova 21
833 16 Bratislava
Charakteristika
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Odbor ochrany rastlín informuje o fytoplazme žltnutia viniča (Grapevine flavescence dorée phytoplasma), ktorá taxonomicky patrí do triedy Mollicutes, radu Acholeplasmatales, čeľade Acholeplasmataceae a rodu Phytoplasma. Táto fytoplazma je hlavne ekonomicky významný škodlivý organizmus pre vinič hroznorodý (Vitis vinifera) v oblastiach jeho pestovania. Pôvodca, ako všetky fytoplazmy, je lokalizovaný v cievnych zväzkoch napadnutého viniča odkiaľ je prijímaný vektormi pre ďalší prenos. Jediný infikovaný exemplár môže stačiť na prenos ochorenia a na začiatok nákazy. Bola zavlečená do Európy zo Severnej Ameriky. Fytoplazma bola nájdená v slinných žľazách infikovaného hmyzu (vektora) a sérologicky detegovaná v jednotlivých exemplároch.
Príznaky napadnutia fytoplazmy dokážeme spozorovať na celej hostiteľskej rastline viniča alebo iba na niektorých výhonkoch či jej častiach. Často sú rozmiestnené nepravidelne v poraste, a to kvôli prenosu ochorenia vektormi. Platí, že intenzita príznakov v rôznych rokoch môže klesať a dokonca existujú prípady, kedy sa v niektorých rokoch neobjavovali vôbec. Dôležité je poznamenať že, intenzitu príznakov ovplyvňuje aj termín napadnutia, odrody, podpníky a podmienky stanovišťa vinohradu. Môžu sa zamieňať s príznakmi, ktoré sú spôsobené vírusmi.
Príznaky sa vyvíjajú predovšetkým v lete (okolo júla). V závislosti od odrody nastáva počas tohto obdobia žltnutie (pri bielych odrodách viniča) alebo červenanie (pri modrých odrodách viniča) listov na častiach, ktoré sú najviac vystavené slnečnému žiareniu. Okraje listov viniča sa stáčajú smerom nadol, pričom sú typicky kovovo lesklé aj krehké. Medzižilové oblasti listov sa môžu stať nekrotickými. Výhonky sa ohýbajú a vykazujú neúplnú lignifikáciu. Čiže výhonky vykazujú známky zlého vyzrievania, pričom sa striedajú zelené a zdrevenatené časti. Niekedy je možné vidieť čierne pľuzgieriky v pozdĺžnych radoch pozdĺž výhonku. Neskôr sa objavia krémovo sfarbené škvrny pozdĺž hlavných žíl. Pri neskorších infekciách sú strapce nepravidelné a bobule scvrknuté. Majú výrazne nižšiu cukornatosť a vyššiu kyslosť v porovnaní so zdravým hroznom. Výhonky počas zimy tmavnú a odumierajú.
